Povesť o štvorlístku

Petra Sedláčeková

Bola raz  jedna  bylinkárka  Zorka. Žila na kraji dediny. Zorka bylinkami liečila ostatných ľudí z rôznych kútov kraja. Bylinky rástli hneď pri jej dome.

Zberom bylín pomohla už veľa ľuďom. Ako tak chodila popri dome, nachádzala jej dobre známe liečivé rastliny, natrafila na malú zelenú rastlinku, ktorá mala stonku a na nej sa vynímali štyri zelené lístky rovnakej veľkosti. Nevedela o akú rastlinu ide, ale aj tak ju odtrhla. Premýšľala, ako tú rastlinku použiť. Nechala ju usušiť ako ostatné.

V jeden deň pozvala svoju kamarátku, ktorá bola smutná, lebo si myslela, že bude navždy sama. Keď prišla, Zorka jej tú rastlinku dala. Jej kamarátke sa veľmi páčila, a nazvala ju „štvorlístok“. Do dvoch dní Zorkina kamarátka spoznala muža, ktorý sa do nej zamiloval a ona do neho. Bola to náhoda alebo to bolo v tom štvorlístku?

A odvtedy sa vraví, že štvorlístok prináša šťastie.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

O čarodejnici a čarovnom lese

Marek Kriššák

Bola raz jedna čarodejnica, ktorá žila pri Dudváhu. Bol tam les, kde mala čarodejnica svoj domček.

Lenže potom prišli ľudia a potrebovali miesto, tak pár stromov zrúbali. Čarodejnici sa to nepáčilo, tak okolo lesa čo ostal, dala ceduľky kde bolo napísané „Zákaz vstupu, inak zomriete“. A keď tie ceduľky podávala, tak išla do domčeka, kde spravila elixír, ktorý spraví to, že každý, kto vstúpi do toho lesa sa premení na kostru, okrem čarodejnice.

Bol pokoj 10 rokov, až raz jeden nevychovaný chalan prišiel do lesa a v tom okamžiku sa premenil na kostru. Ľudia našli kostru za lesom a povedali si, že čarodejnicu potrestajú. O týždeň prišlo vojsko, ale len čo vstúpili, premenili sa na kostry. Čarodejnica sa už na to nemohla pozerať, aj napriek tomu, že to spôsobila ona. Tak rýchlo išla spraviť protielixír. Lenže ako to rýchlo miešala, dala zlé ingredencie a dom s ňou sa premenil na úplne malilinký domček. Bol taký malý, že veverička si ho zobrala a omylom pri preskakovaní Dudváhu ho pustila, a hovorí sa, že stále niekde po Dudváhu pláva ten domček.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Prečo je Plešivec plešatý

Šimon Pollák

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna malá dedina Lešetice. Nad tou dedinou stál vrch Vlasatec. Bol celý zarastený všelijakými stromami. Rástlo tu veľa smrekov, borovíc, ale aj duby. Vrch obkolesovalo veľa polí. Ľudia sa báli stromy vyrúbať, lebo si mysleli, že keď ich vyrúbu, budú navždy prekliati.

Pri Vlasatci býval mládenec, ktorý sa volal Adam. Adam sa chcel stať rytierom. Otca, ktorý bol kováč požiadal, aby mu ukul brnenie a meč. Otec mu ho najprv nechcel ukuť, stále mu hovoril:

„Chlapče, aj ty sa vyuč za kováča, uvidíš ako sa ti to zíde. Keď sa vyučíš za kováča, môžeš si urobiť veľa brnení a zbraní!“

No nakoniec mu brnenie a meč ukul. Adam tvrdo cvičil a necvičil nadarmo. Jedného pochmúrneho dňa sa na Vlasatec usadil strašný drak. Ľudia sa báli k Vlasatcu priblížiť. Adam sa o drakovi dozvedel hneď a rozhodol sa, že ho zmárni. Drak mal tri hlavy a vždy, keď si niekam ľahol, na Vlasatci polámal veľa stromov. Adam sa za drakom vybral vtedy, keď práve spal. Keď Adam k nemu potichu prišiel, neváhal a hneď mu odsekol jednu hlavu a zvolal:

„Tu máš, ty beštia!“ Drak sa vyplašil a odletel preč. Už sa na to miesto nikdy nevrátil. Na vrchu Vlasatca, kde drak spával, už nevyrástol ani jeden strom. To zostalo pre všetkých záhadou.

A odvtedy sa Vlasatec volá Plešivec. Adam sa stal rytierom a žil šťastne až do smrti.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Povesť o Plešivci a názve dedinky

Viktória Farýová

(miestna  povesť)

 

Na západe Slovenska leží obec Častkovce a k nej sa viaže takýto príbeh:

V jeden krásny deň sa dve sestry, Tamarka a Melinka, vybrali  na výlet. Išli na Plešivec. Šli lúkami, poľami a tu zrazu videli obrovský vrch, pri ktorom bola tabuľka s nápisom:  Vitajte pri Plešivci . Tak šli ďalej, cestou postretli všelijaké  pekné živočíchy a aj si niektoré pofotili, ak sa dalo. A keď prišli na vrchol, kvitli tam také štvorfialovobiele kvety. Vyzerali ako zvončeky.

„Meli, to asi nie sú zvončeky, že?“

„Vieš čo? Ja ti ani neviem, ja neviem ani ako sa volajú, nikdy som také nevidela. Tak ich vezmime domov a spýtame sa mamky.“

No ale Tamarka  bola proti tomu, aby ich vzali. A tak vraví Melinke:

„Meli?? Čo keď sú otrávené??“

Ale Melinka si nedala povedať. Teda aj Tamarku presvedčila, aby ich odtrhli. Prišli domov, ale mamka nevedela, aké  sú to kvety. Tak išli pre knihu plnú  kvetov a veru našli ten kvet. Bolo tam napísané:

„Tento kvet je zázračný. Spočiatku zapácha, ale po dni bude rozvoniavať po celom dome. Volá sa Častkovienka.“

Tami a Meli nechceli tomu veriť, tak sa rozhodli, že to vyskúšajú. No a keď to skúsili, naozaj to fungovalo. A bol zázrak, že im ten kvet nikdy nezvädol. A keď tam šli druhýkrát, tak už tie kvety nikde nikdy nenašli.

Tak teda sa ich dedinka volala Častkovienka, neskôr ju pomenovali Částkov no ešte neskôr Částkovce a nakoniec sa všetci zhodli na slove Častkovce. A tak sa tá dedinka volá aj v súčastnosti.