V marci 2018 písali naši siedmaci na hodinách slovenského jazyka a literatúry pod vedením Mgr. Veroniky Zemkovej práce s témou ekológia. P. učiteľka zaslala najlepšie práce siedmakov do medzinárodnej literárnej súťaže "Nasloucháme naší zemi", ktorú vyhlasujú každoročne mestá Uherský Brod a Nové Mesto nad Váhom spolu s Domom detí a mládeže v Uherskom Brode. A div sa svete, dve práce našich žiakov získali ocenenia. Báseň Evky Hochelovej zo 7.A  "Vesmírny biliard" ocenila porota úžasným 1. miestom a báseň Kristínky Valovičovej "Keby som mala moc...vidieť všetko inak ako ostatní" obsadila krásne 3. miesto. Dievčatám k úspechu blahoželáme. Ich dielka ako aj ďalšie zaslané práce si prečítajte tu:

 

 

Eva Hochelová, 7A

      

Keby som mala moc

...vidieť všetko inak ako ostatní               

Letím medzi oblakmi po nebi a užívam si slobodu.

Jemne sa ich dotýkam.

Sú jemné ako z bavlnky a biele ako zo snehu.

Pozriem sa dolu pod seba a vidím dedinky a mestá,

ktoré sú malé ako škvrnky na psom kožúšku.

Začína fúkať jemný vánok vetra, ktorým sa nechávam unášať.

Zrazu sa slnko schová a na tele zacítim mokré kvapôčky.

O chvíľu uvidím ako žiarivé blesky oznamujú, že prichádza búrka.

Už počujem v diaľke hromy, ktoré vietor prenáša po celej krajine.

Keď sa znovu pozriem na dedinky a mestá podo mnou,

vidím ako ľudia rýchlo utekajú do svojich domov

alebo sa schovávajú v obchodoch a reštauráciach.

Keď búrka skončí, ešte chvíľu prší.

Pritom vykukne spoza mrakov slnko.

Dážď sa zmieša so slnkom a vznikne krásna farebná dúha.

Keď priletím bližšie k dúhe, vidím,

že sa celá trbliece ako diamant.

Ľudia vyjdú von zo svojich domov a radujú sa z krásneho počasia.

Keď nastane noc, vyletím do vesmíru a uvidím milióny hviezd a planét.

Priletím k slnku, ktoré šľahá zo seba horúce plamene.

Z diaľky sa pozriem na planétu Zem a až vtedy zistím, aká je naša planéta v skutočnosti prekrásna.

    Kristína Valovičová, poézia

 

Keby som mal moc tak by som …

(úvaha)

 

„Jurko, zves prádlo!“

„Jurko, vyber prádlo z pračky!“

A takto sa to opakuje aspoň raz týždenne, ak nie aj viackrát.

Moja mama nič iné nerobí, iba perie, perie a perie! Každá mama je smutná, keď vidí tie kopy špinavej bielizne, ktoré má doma a ktoré musí oprať. Do noci sú hore a perú a stále toho neubúda. Namáhajú sa vlastne pre nič, lebo časť operú a ďalšia časť sa zašpiní. Ale predstavte si! Keby som tak mal moc, vynašiel by som špeciálnu látku do najlepších laboratórií  na svete, ktorá by bola pohodlná na pokožku a nedráždila by ju. Malé deti by sa museli veľmi, ale veľmi snažiť, aby ju zašpinili a i tak by sa im to nepodarilo. Pýtate sa prečo? No nepodarilo by sa im to preto, lebo by tá látka mala špeciálnu schopnosť, a nie len jednu! Bola by vodeodolná a každá nečistota, ktorá by sa jej dotkla, by sa na nej nemohla prichytiť, takže by spadla na zem a oblečenie by zostalo čisté. No napríklad: Raňajkujete a oblejete sa mliekom. Mlieko nevsiakne do oblečenia, ale stečie na zem, z ktorej ho môžete zotrieť. Alebo automechanik vyleje na seba olej a nič sa oblečeniu nestane! 

Takto by sme znížili spotrebu vody a elektriny na pranie. Znížili by sme spotrebu peňazí na pracie prostriedky a ochránili by sme prírodu pred chemikáliami z pracích prostriedkov.  

 

Juraj Strýček, 7A

 

Cybertron

(sci-fi poviedka)

Tu na Cybertrone nebolo skoro nič, nič iba Luna. Žila tu sama, iba so svojou štvornohou spoločníčkou Kirou. Mali sa veľmi radi. Spolu vymýšľali, spolu sa hrali, spolu vystrájali...

Jedného dňa Luna zostala veľmi smutná. Kira sa ju snažila rozveseliť, ale ona sa nedala. Spomenula si, ako jej bolo dobre na Zemi, na ktorej predtým žila. Rástli tam krásne zelené „veci“, ale nevedela si spomenúť na ich názov; mohla behať po zelených lúkach a šplhať sa po skalách. Ale hlavne... mala tam svojho otca. Dlho jej z mysle neschádzala Zem. Keby sa tak mohla  vrátiť, ale nemohla, lebo...

V jedno ráno na Zemi zazneli strašné výbuchy a hlasné hučanie sirén. Pomyslela si: „Znova cvičenie, veď to už robia tak často.“ No keď sa pozrela von z okna, uvidela veľké tanky ako sa rútia na ich dom. Stihla zobudiť svojho otca, pretože matku nemala, zobrať svojho psa a len tak-tak ujsť z domu. Veľmi sa bála, že neprežijú, ale mala šťastie. Jej otec pracoval vo výskumnom laboratóriu, a tak zamierili rovno tam. Vybehli hneď na poschodie so záchrannými modulmi. Luna nasadla do modulu, súradnice otec nastavil na planétu Cybertron, pretože tušil, čo sa stane, ale sám nenastúpil. Zatvoril dvere a so slzami v očiach jej ešte zakýval. Začala veľmi plakať. Až v module zbadala malé klbko, ktoré tam otec položil, aby nebola sama... Kira... Dvoch ľudí by neuviezol, a tak aspoň psíka...

Cestou videla aj iné záchranné moduly, lenže nepriateľské  lietadlá všetky ostatné, okrem Luninho, zostrelili. Po dlhom čase pristála na planéte Cybertron a okamžite sa šla pozrieť zo stanice na Zem.. Zbadala však už len veľký výbuch. „Otec...“ zakričala, no nikto jej neodpovedal...

Aj keď uplynulo veľa dní, veľa nocí, stále myslievala na otca... Na to, ako sa snažil zachrániť Zem, ako ju ochraňoval, ako tam bolo krásne... Pripomínala si všetky tie zelené „veci“, ktoré boli skoro všade na Zemi. Tu na Cybertrone bolo všetko iné... Pusté, nemé, beztvaré, akoby čakalo na niekoho, kto to tu oživí. V ruke zvierala paličku, čarovnú, ktorá vytvárala to, na čo myslela... Kiežby tak aj človeka... A tak snívala... Vytvorila hory a lúky a... všetky tie zelené „veci“... „Akože sa len volali?!“ STROMY. A Cybertron začal dýchať... No spomenula si aj na chyby ľudí, ktorí spôsobili rozklad celej Zeme, znečisťovanie prostredia, vyhadzovanie odpadkov, vylievanie škodlivín do riek... A nadobudla pevné odhodlanie:  Cybertron nesmie nikdy dopadnúť tak ako Zem.

Sabina Kožáková, 7B

Keby som mal moc, tak by som...

(úvaha Šimon Pollák)

 

Naša Zem je dnes v kritickom stave znečistenia, preto jej musíme pomôcť, aby sa zregenerovala. V mori plávajú ostrovy vytvorené z odpadkov a odpad je všade, kam sa len pozriete. Ale aj napriek tomu, že by sme stále produkovali odpad, sa to dá zlepšiť.

Keby som mal moc, tak by som ako minister životného prostredia zlepšil čistotu na našej planéte tak, že by som nariadil, aby ľudia začali viac recyklovať odpad. Do každej rodiny by pribudli špeciálne odpadové koše na: plasty, papier, sklo, kov a tetra-pak. Keby každá rodina recyklovala, množstvo odpadu by sa mohlo znížiť až o 80 %. Rodiny, ktoré by produkovali minimálny odpad, by boli finančne odmeňované. V obchodoch by sa nepredávali plastové tašky, ľudia by si kupovali len papierové, alebo by si nosili svoje látkové. Plastové fľaše na nápoje by boli recyklovateľné a viac by sa predávalo sklených fliaš, ktoré by boli zálohovateľné, čiže ľudia by ich nosili naspäť, pričom by sa im vrátila záloha.

Keby som mohol, zabezpečil by som výrobu áut na biopalivo alebo na elektrický pohon. Ľudia by dostali od štátu príspevok na kúpu takéhoto auta a staré auto by boli povinní dať zošrotovať. V mestách by boli zriadené požičovne bicyklov, takže ľudia by sa aj viac hýbali.

Zredukoval by som počet jadrových a tepelných elektrární, ktoré produkujú a vypúšťajú do ovzdušia skleníkové plyny a taktiež z nich vznikajú kyslé dažde, ktoré ničia prírodu. Namiesto nich by som dal stavať veterné, vodné a solárne elektrárne. Štát by podporoval zavedenie solárnych panelov v domácnostiach. Takto by mohol fungovať ohrev vody, a tiež aj vykurovanie. Tým by sa šetrila elektrická energia.

Zabezpečil by som organizáciu dobrovoľných verejnoprospešných prác na čistenie miest, obcí a ich okolia, popri cestách, tiež čistenie potokov.

Myslím si, že našej Zemi sa dá ešte pomôcť a keby každý človek robil aspoň jednu z týchto vecí, ktoré som tu uviedol, napr. by začal triediť a minimalizovať odpad, naša Zem by to ocenila, mali by sme čistejšie prostredie, vzduch a vodu a prírode aj nám by sa darilo lepšie.

 

Šimon Pollák, 7A

 

Keby som mala moc tak by som...

(úvaha)

Keby som mala moc v našej republike a bola by som na významnom mieste ako napríklad vo vláde, spravila by som z našej krajiny lepšie miesto. Nie len po ekologickej stránke, ale zlepšila by som aj životnú úroveň ľudí bez peňazí a ľudí, ktorí sú na tom zle aj zdravotne. Nech nie sú prehliadaní, ale nech sa - naopak - na nich kladie väčší dôraz; a treba im aj pomôcť, ak na to máme možnosť. Pretože sa nám to vždy v živote vráti. Snažila by som sa vylepšiť centrá pre ľudí bez domova, aby mohli pomáhať čo najväčšiemu počtu ľudí a aby mali bezdomovci aspoň nejaké miesto, ktoré domovom môžu nazvať. Investovala by som aj do zdravotníctva, aby sa nemuselo platiť za vyšetrenia alebo prehliadky... Dohliadla by som na to, aby Slovensko nebolo také špinavé a aby sa neznečisťovalo či už odpadkami, žumpami atď. Aby sme žili v čistej krajine a boli s ňou spokojní. Nech sem chodí viac turistov a nech môžu obdivovať krásy Slovenska. Slovensko by tak mohlo byť lepšie než mnohé krajiny, ktoré sú teraz nad nami. Chcem, aby sme žili niekde, kde sme spokojní a môžeme sa tým chváliť. Nie, aby sme sa za to hanbili. Keby som tú moc aj mala, určite by som sa snažila zmeniť pohľad na to a hlavne, aby ľudia neboli takí zlí a chamtiví po peniazoch a vážili si to, kde žijú. A mohli sa tu o to starať, aby tu po nás mohli žiť aj ďalší ľudia po nás. Keby naša krajina taká bola, dúfam, že by si z nej ostatní brali príklad.

Emma Ščepková, 7B