Koncoročný výlet šiestakov a siedmakov

 

„Vo štvrtok 16.6.2022 sme boli s pani učiteľkami Bohovicovou, Zemkovou a s p. uč. Kusendom na výlete v Beckove a Trenčíne. Išli sme na Beckovský hrad, kde nás čakali rôzne disciplíny z minulosti, ako napríklad streľba z luku, boj s mečom, katapult a rytiersky súboj. Za každú disciplínu sme dostali 1 – 5 mincí. Boli sme rozdelení do družstiev a každé družstvo si muselo vymyslieť názov a erb. Boli sme štyri družstvá a mali sme celkom zaujímavé názvy: Vajkáči, Tombola, Dáriusovci a Mŕtvi rytieri. Po hrách sme sa presunuli do Trenčína. Išli sme na obed do McDonaldu a Laugaricia a mali sme jeden a pol hodinový rozchod. Po ceste domov sme v autobuse mali menšie disco. Veľmi sa nám páčilo.“ (Timea Čavojská, 7.A)

 

„Včerajší výlet na Beckovský hrad sa mi veľmi páčil. Na hrade sme mali rôzne zábavné hry, ako napríklad vymýšľanie vlastných erbov, strieľanie z luku... Veľmi nám pomohol oddych v parku, kde sme si zjedli desiatu a zabavili sa na ihrisku. Potom pre nás prišiel autobus a odviezol nás do nákupného centra Tam sme si mohli kúpiť, čo sa nám páčilo. Potom sme sa najedli v McDonalde. Cestou domov sme si púšťali pesničky. Bol to úžasný výlet.“ (Anetka Čechvalová, 6B)

 

Výlet na Beckovský hrad a do Trenčína

(zápisky z autobusu...)

Ráno som vstala s pocitom úľavy, že sa dnes nemusím učiť. Ale do školy som musela ísť. Športovo som sa obliekla a vyrazila som. S malým batohom na chrbte som vkročila do triedy a sadla som si na svoje miesto. O niekoľko minút sme sa presunuli do triedy 6.B. Tam ma už čakala moja najlepšia kamarátka Eliška. Od učiteľov sme si vypočuli pravidlá správania na výlete a ešte sme mali chvíľu. Tak sme si zahrali hry zo skrine pána učiteľa. O 8.30 sme sa aj so 7.A pobrali k autobusu, ktorý nás čakal na druhej strane cesty. Chvíľu som ani neverila, že je to náš autobus. Vyzeral luxusne. S Eliškou sme sa ponáhľali obsadiť si dobré miesta. Keď sa autobus rozbehol, vytiahla som z batoha knihu a myslela som si, že si niečo prečítam. No, ale nepodarilo sa. V autobuse bolo príliš rušno na čítanie. Tak som sa celou cestou len rozprávala s Eliškou. Cesta sa mi zdala krátka. Keď sme prišli do Beckova, išli sme sa najesť a napiť do malého parku, pri ktorom nám zastavil autobus. V parku bola zaujímavá hojdačka, zavesená na dvoch stromoch. Eliška sa na nej aj bola odhúpať, ale mňa to veľmi nelákalo. Práve keď sme sa s Ninou, Eliškou a Sabinkou chceli prejsť po parku, nás zavolali učitelia, že už ideme k tabuli hradu. Cesta k tabuli bola trocha do kopca. Ale my s Ninou sme sa snažili dostať dopredu, pretože tempo našich spolužiakov bolo na nás pomalé. Pri tabuli nám pán učiteľ povedal niečo o histórii hradu a opatrnou chôdzou sme sa tam vybrali . Na dolnom nádvorí hradu sme si sadli na lavičky, kde nám kastelán hradu povedal niečo o hrade. Následne sme sa pobrali hore do kaplnky. V kaplnke a pred ňou nás čakala prvá a druhá úloha. Najskôr nás pán kastelán rozdelil do štyroch skupín. Prvou úlohou bolo vymyslieť si meno a erb rodu. Naša skupina toho veľa nestihla. Na erb sme stihli nakresliť jeden kvet. A názov nášho rodu sme vymysleli na poslednú chvíľu. Volali sme sa Dáriusovci. Za ten náš erb a meno rodu sme získali jednu mincu. Ostatné skupiny získali: Vajkáči jednu mincu, Tombola dve a Mŕtvi rytieri tri mince. Druhá úloha pred kaplnkou bola: Do radu za seba sa postavilo osem ľudí. Prví dvaja boli kone. Ďalší traja držali tyč, na ktorý sme mali chytiť veniec. A poslední boli jazdci, ich úlohou bolo navigovať kone, ktoré mali zaviazané oči. Mince vždy získavali jazdci. Prvé jazdkyne išli z našej skupiny. Za túto úlohu sme dostali dve mince. Takto sa vystriedali všetky skupiny. Tretia úloha nás čakala kúsok od kaplnky. Mali sme s malým katapultom streliť kamienok do kruhu. My Dáriusovci sme nezískali za túto úlohu ani jednu mincu. Štvrtou úlohou bolo strieľanie z luku do terča. Za jeden strelený šíp sme mohli získať jednu mincu. Náš rod strelil dva šípy, takže sme získali dve mince. Po tejto úlohe sme sa vrátili na dolné nádvorie. Na predposlednú úlohu sme si mali vybrať jedného rytiera, ktorý išiel bojovať s ostatnými z rodov. Za túto úlohu sme získali dve mince. Na poslednú úlohu si náš rod chvíľu počkal. Keď nás konečne zavolali na pódium, zistili sme, že toto bude logická úloha. Mali sme dostať kľúč do zámky, lenže to nebolo také ľahké. Za každý pohyb kockou sme museli odovzdať jednu mincu. A mali sme ich len šesť. Urobili sme štyri ťahy, a potom nám to nevychádzalo. Tak sme to vzdali. Nasledovalo vyhodnotenie súťaže. Mysleli sme si, že budeme poslední, ale neboli sme. Skončili sme tretí. Nebolo to najlepšie, ale hlavne, že sme neskončili poslední. S cukríkmi v ústach sme zišli dolu z hradu k autobusu. V Trenčíne sme boli o chvíľu a nasledovalo nakupovanie v Laugariciu. S Eliškou sme najskôr išli do Panta Rhei. Obidve sme si kúpili knihy a ja ešte jednu hru o psíkoch. Potom sme išli do HM, tam si vyberala Eliška. Mali sme ešte stále veľa času, tak sme išli na ovocnú šťavu a pizzu. Keď sme sa najedli, ešte sme išli do papiernictva, a potom sme sa prechádzali po Laugariciu. Pár minút pred 14.00 sme čakali na mieste stretnutia. Keď všetci prišli, pobrali sme sa k autobusu. Po ceste k autobusu sa od nás odpojila Eliška, tak som sedela s Ninou. Celú cestu sme hrali hru o psíkoch, čo som si kúpila. Keď sme prišli do Podolia sme sa všetci rozpŕchli domov. Bol to úžasný výlet.

Radka Durcová, 6.A